Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


A ani nie tak schladím, ako rozpálim. Do biela od zúrivosti, bezmocnosti a námahy. Ale po poriadku:

Ráno opäť krásne snežilo, do práce som šla až na poobednú, tak reku vychutnám si sniežik pri hre so psom. Popri tom som si šla na parkovisko poometať auto. Kým som sa prebrodila od prednej kapoty k zadnej, tak mi na očistené predné sklo znova napadalo asi 5 cm snehu. Fajn, nevadí, metlou to zmetiem znova, keď pôjdem do roboty. Nič sa nedeje, náladu mám skvelú, veď sneží, všade je bielo a dopravný kolaps v Bratislave sa ma netýka, pôjdem opačným smerom.

Nadišiel čas odchodu do práce. Nálada stále skvelá, pár ťahov metličkou a autíčko je znova čisté. Naštartujem, zaradím spiatočku, prejdem pár desiatok centimetrov a zapadnem. Motor skapal, ale rádio hrá práve moju obľúbenú, takže nálada super. Naštartujem, zaradím spiatočku a pokúsim sa cúvnuť. Motor zhasne, rádio ešte stále hrá moju obľúbenú. Ja si už ale nepospevujem. Naštartujem, spomeniem si na všetky rady môjho otca (keď reval na moju mamu v podobnej situácii) a na môjho muža (ktorý sa síce tváril pokojne, ale najradšej by mi vytrhol volant z rúk) a pokúsim sa vyparkovať. Nič. Pridávam plyn. Prvýkrát vidím displeje môjho autíčka sfarbené do červena, otáčky mám nad 6000. Z výfuku mi ide hnusný sivý dym. Dúfam, že mi nikto nevynadá za znečisťovanie ovzdušia.

Skúšam striedavo pridávať a uberať plyn, aby som auto rozhojdala. Nepomáha. Ani vyhrabanie snehu holými rukami spod kolies (ja blbec som si nechala rukavice doma). Ani roztláčanie (či lepšie pokus o roztlačenie, tak silná nie som).

Trápim sa už pol hodiny. Práve hrajú premiérový Depeche Mode. Celý víkend sa teším, ako si tú novú pesničku vypočujem - a mám príležitosť - sedím v aute a rozmýšľam, čo robiť. Volám kolegyni do práce, že prídem neskôr. Ochotne radí, že dobrý by bol piesok. Kde ho zohnať? Tápem v pamäti, kde na sídlisku ešte ostali detské ihriská s pieskom. Alebo skočím domov pre piesok, čo ostal pri zakladaní akvária? Nie, skúsim to znova.

Som zadýchaná, naštvaná, keby som neostala trčať uprostred parkoviska, tak namôjveru tam to auto nechám a idem autobusom. Ale vďaka mne by pol áut nevyparkovalo vôbec. Ako typický cholerik, znovu vytáčam motor a svoje nervy, kričím na auto, nech už sa pohne a súčasne prepadám zúfalstvu.

Len tak mimochodom kuknem na spotrebu paliva. Ako tank - ak teda jazdia tanky na benzín. Počítač pre istotu prestal zobrazovať dojazd auta na aktuálny stav benzínu. Teraz neviem, či kvôli zápornému výsledku alebo som niečo niekde odpálila...

Nálada mi klesla pod bod mrazu, aj keď vonku nemrzne a moja teplota určite stúpla na úroveň vriaceho kotla.

Našťastie sa objavili dvaja mladí ľudia, že či nechcem roztlačiť. Jasné, že chcem. Po 45 minútach zúfalých a neúspešných pokusov o rozjazd mi nič iné ani neostáva. Hurá, po pár sekundách som na odhrabanej ceste a tradá do práce.

V dopravných správach hlásia nové nehody kvôli snehu. Okoloidúci kamión mi vmietol na sklo kopu roztopenej brečky...chvíľu ani nevidím, kam idem, ešteže tu je rovná cesta. Pri brzdení mi zo strechy spadla lavína na predné sklo, vidím len hornú časť áut. Vďaka Citroen za silné a účinné stierače. 

Už chápem, prečo je sneh problém.

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.