Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Wels 21.-23.8.2009

23. 8. 2009

Všetky 3 výstavné dni sme boli v triede s veľmi pekným parsonom z Belgicka a menej pekným psom z Nemecka. Takže len čo som v prvý deň otvorila katalóg, už som vedela, že (ak sa nestane zázrak, čo sa väčšinou nestáva), tak budeme vždy druhý. Milým obohatením nášho druhého miesta bol rezervný CACA od Korósza Andrása, čo si naozaj cením, lebo je známy ako fakt dobrý rozhodca na teriérov.

Návšteva Rakúska bola zaujímavá z viacerých dôvodov.

1. diaľnice. Chápem, že my na Slovensku sme niekde inde v životnej úrovni = tam, kde boli Rakúšania pred 20 rokmi. Len nechápem, že keď pred tými 20 rokmi budovali väčšinu svojich diaľnic, tak naprojektovali zelené mosty pre zvieratá, protihlukové bariéry pri dedinách, prípadne celú diaľnicu viedli popod dedinu, aby nenarušili prírodu. Nehovoriac o troch pruhoch, ktoré výrazne pomáhajú pri plynulosti prepravy. Tam sa nestane, že expert v aute s 1,1motorom idúci 90km/hod si zrazu spomenie, že ide predbehnúť podobného experta s motorom 1,4 idúcim 110km/hod, pričom zablokuje rýchlejší pruh na niekoľko minút. Pomalí jazdia v pravom pruhu, rýchlejší v strednom a Nemci :-) v ľavom, najrýchlejšom.

2. jedlo. Áno, je kríza, nie sú peniaze. Áno, veľká časť pracujúcich na Slovensku zarába menej ako polovicu priemernej mzdy, a musia šetriť. Áno, dôchodky ledva ledva pokryjú základné životné náklady a preto si starší ľudia nemôžu dovoliť drahšie potraviny. To všetko spôsobuje tlak na výrobcov a dovozcov potravín, aby ponúkali lacné mäso, mlieko, zeleninu, ovocie. V tomto prípade však naozaj platí lacné = menej kvalitné. Jogurty sú zahustené škrobom, želatínou, kuracie mäso sa po úprave scvrkne na polovicu a kto videl predávať naozaj čerstvé, šťavnaté ovocie, tak nech mi rýchlo napíše, že kde.

Nemám rada, ak sa vychvaľujú cudzie krajiny na úkor Slovenska, ale ponuka a chuť jedál bola v Rakúsku bezkonkurenčná. Veľké a chrumkavé kuracie stehná, šťavnaté jahody s naozajstnou jahodovou chuťou, musli, kde nešetrili na orieškoch, hustý lahodný jogurt, sýty čierny čaj. Z toho všetkého sa radovali chuťové poháriky na mojom mlsnom jazýčku.

3. Alpy. Idúc po diaľnici medzi Welsom a Salzburgom (spravili sme si výlet) sa postupne začína krajina vlniť a z diaľky vykukujú holé skaliská. Prichádzajúc bližšie a bližšie, skál pribúda - vrcholky majú skryté v oblakoch a dolu končia v rozľahlých jazerách. No úžasné! Tajomné, fascinujúce. Aj vo vás vzbudzujú hory takéto pocity?

4. ostrovčeky na rozdelenie cesty vyzdobené kvetinami a pokosenou (!) trávou. Čo dodať?

A čo nás pobavilo?

1. Parkovací automat v Salzburgu, kam sme sa vypravili v piatok po výstave. Plánovali sme ostať tak 3 hodinky na obzretie historického centra a zámočku. Chabé znalosti nemčiny môjho manžela mu pomohli pochopiť, že ak chceme parkovať, musí kúpiť lístok. Pretože som ho pri tejto činnosti nekontrolovala, tak do prístroja vhodil 3 eurá (1 hodina parkovania = 1 euro) a automat mu vypľul, že môžeme parkovať v Salzburgu do pondelka do 10.30. Bol piatok, 18.30 a parkovné sa malo platiť iba v pracovné dni od 8.00 do 19.00... Ujko, čo kontroloval bločky za parkovanie si určite ťukal na čelo.

2. Moja naivita pri zháňaní ubytovania. Mesiace pred výstavou upozorňovala rakúska webstránka na včasnú rezerváciu ubytka, vzhľadom na predpokladaný vysoký počet vystavovateľov. Moja idea bola, že jednoducho prídem a niekde sa už len ubytujem. Ale všade boli psi. Všetko plné. Tých 10 000 dunčov z celej Európy obsadilo hotely, penzióny, gasthausy a gasthofy v okruhu 60km. Nakoniec sme zakotvili na križovatke diaľníc Voralpenkreutz, takže dostupnosť do Welsu bola super (cca 10km k výstavisku), ale z troch strán boli diaľnice a z tej štvrtej parkovisko, kde sa zvyčajne venčilo naraz ďalších 10 psov. Ale inak sa bývalo dobre.

Naši českí známi si rezervovali penzión 50 km od Welsu. Ale usúdili, že do Česka to majú rovnako ďaleko a možno budú platiť za nocľah menej, tak sa šli vyspať tam. Na druhý deň zistili, že cenový rozdiel medzi ubytkom v ČR a Rakúsku nie je veľký, tak že idú do rakúskeho penziónu. Tam už čakal nabrúsený majiteľ a dal im zaplatiť storno poplatky za piatkovú noc. Špekulovanie sa nie vždy vypláca...

3. Výbavičky pre psov. Stánky ponúkali neskutočné veci: kočíky a vozítka na prepravu, kožené sedačky v tvare ležiaceho macíka, vyhrievané búdky s ukľudňujúcou hudbou, behacie a posilňovacie stroje pre psov. Neskutočnéééé.

Z výstavy sme odchádzali spokojní, lebo hoci Denzel nevyhral, dostali sme ponuku na krytie do Nemecka. Tak uvidíme, ako to dopadne.

 

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.