Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Szombathely

21. 7. 2009

Vstup bol bez veterinárnej kontroly. Návštevníci (aj so svojimi nesúťažacimi psami) voľne labzovali pomedzi vystavujúcich sa psov.

Záchody v počte 4ks na celý výstavný areál boli v katastrofálnom stave - špinavé, smradľavé a za ich použitie pýtala hajzlbába 50 hufnágelov. A to si človek pod jej drobnohľadom musel odtrhnúť toaletný papier - som rozmýšľala, že či má stanovený limit - napr. pol metra na osobou. Skúšala som to prepočítať na moju spotrebu pri malej a veľkej ... však (ako v tom vtipe) - baba nikdy nevie, na akú ide - proste si sadne a počká. U chlapov je to jasné.

Ďalší šok prišiel, keď slnko stálo vysoko nad hlavou. Ráno sme dostali katalógy s časovým rozpisom pre posudzovanie jednotlivých plemien. Parsoni mali ísť o 13.40. Ešte o 11.00 mal rozhodca sklz 20 minút. S Denzelom sme táborili pod stromčekmi mimo kruhu, boli sme v tieni a mohli sme sa hrať.

Niečo pred 13.00 sme sa aj so známymi pomaly vybrali k nášmu kruhu, však času bolo dosť. Stretli sme ďaších známych a len tak sme postávali a sledovali okolie. Zrazu počujem, že Parson Russell teriér - bolo 13.05. A do kruhu vidím vchádzať mladého psa. Bolo mi čudné, že vyšiel cca po 20 sekundách von - reku, asi sa pomýlili, parsoni majú ísť až o pol hodinu. Hneď na to pomocník vyhlásil pracovnú triedu - medzitým som stihla dať Denzela na výstavné vodítko a dovliecť ho pred kruh, aby som si overila, že čo to má znamenať. A chlapík, že working class, ja na to, že akáže working, keď my sme open a tú nehlásil. Pokrčil plecami a teda, že nech ideme my. Vkročili sme do kruhu, spravili jedno koliesko, a rozhodca že excelent a CAC a dovi. 20 sekúnd celé hodnotenie. Chudákovi Denzelovi som ani pamlsok nestihla dať. Takto šupom zvládol rozhodca triedu pracovnú aj šampiónov a šlo sa o CACIBa - tam sa časový interval na posúdenie skrátil na 10 sekúnd a CACIBa získal pes z triedy šampiónov. Ani rezervného nedal - vraj Tubík je menší, Denzel väčší a slabé výstavné predvedenie. Jasné, že slabé - ani nebol čas niečo predvádzať...

Medzičasom tam dorazila kamoška so psom do triedy mladých, ležérnym krôčikom, že však má ešte 20 min čas. Smola, došla neskoro. To už mi začalo dochádzať, že aj my sme mali byť s ďalším psom v triede a takisto v iných triedach bolo nejako málo psov. Spoliehali sa na časový rozpis a ani im nenapadlo, že posudzovanie bude o pol hodiny skôr.

Všetci sme tam stáli neschopní slov - boli sme tá istá banda, čo zažila v Oberwarte dôsledné posudzovanie - ohmatávanie psa, sledovanie pohybu a aj snahu rozhodkyne vysvetliť prečo dala také či onaké hodnotenie. Tu bol asi rozhodca super skúsený, že od prvého pohľadu vedel ohodnotiť psa... neviem. Odchádzali sme rozčarovaní, niektorí najedovaní (idete stovky kilometrov, zaplatíte nemalé výstavné poplatky, ubytko, parkovné, atď a ani Vám psa neposúdia).

Aj takéto môžu (ale nemali by) byť medzinárodné výstavy.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.