Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Náš výlet do Česka. Zastávka tretia: České Budějovice.

26. 10. 2009

Mám výbornú navigáciu. Kým je možnosť kontrolovať si smer jazdy podľa cestných značiek, tak funguje, akonáhle potrebujem nasmerovať na presnú adresu, tak v kritický okamih (= odbočenie) sa odlepí od skla, spadne pod sedadlo a vypne sa.

Tak sa stalo aj v Budějoviciach. Blížili sme sa k Výstavisku a na križovatke bum bác, navigácia capla pod sedadlo. Reku, nebudem ja zastavovať a znova ju zapínať, však už som niekde blízko, tak prejdem pár metrov a spýtam sa domácich. Staršia pani s vnučkou najskôr povyzvedala, že akáže výstava sa koná (+ odkiaľ som, + akého mám psíka, + kedy výstava začína,...) a potom nás poslala zaparkovať k Tescu, že tam je vchod a nemusím platiť za vstup do areálu.

Zaparkovala som, naložila si ruksak na chrbát, do jednej ruky stoličku, do druhej prepravku, do tretej....hop, nie, do druhej ruky psa a vyrazila som k bráne. Tá bola zatvorená, takže som musela obehnúť okolo výstavného areálu asi 1km, kým som našla otvorený vstup. Ale ušetrila som 150 CZK za parkovné...

Výstavný kruh (či skôr slížik, bol to veľmi úzky obdĺžnik, ktorý keby som nazvala kruhom, tak urazím všetky oblúkoidné útvary) sme mali v najstudenšej hale na výstavisku. Kým sa dostali na rad parsoni, tak sme mali nabehaných 15 jesenných česko-budějovických kilometrov po výstavisku, aby sme nezmrzli. Spolu s uplynulým týždňom sa pri predvádzaní prejavila na Denzelovi únava, akonáhle mal v kruhu možnosť si ľahnúť, tak si ľahol, čo ovplyvnilo aj hodnotenie (niežeby bolo zlé, naopak...), porazil ho nevlastný brat Aslan, ktorý sršiac energiou lepšie chodil a najmä stál. Dostali sme CAC a res. CACIB.

Z Budějovíc sme zamierili konečne domov do Bratislavy. Cesta cez Pelhřimov a Brno trvala skoro 4 hodiny, pes ju celú prechrápal a ja som si pospevovala s Evropou 2. Doma ma privítalo všetko tak ako som to zanechala pred vyše týždňom + pribudol nový bordel, ktorý stihol spáchať manžel bez mojej kontroly domácnosti. Ešte, že som si svoje odspievala počas jazdy, lebo vidiac tú spúšť mi veru do spevu nebolo.

Ale Maxáčik (činčilák) bol nažive, orchideje nevyschli, manžel prežil, čo viac by som chcela, že?

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.