Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Denzel je Slovenský šampión

4. 2. 2010

Výstavy v Trenčíne nemusím. Málo miesta, zima, dlhé čakanie na príjazdovej ceste, slabý výber občerstvenia (jój, kdeže je Brno so svojimi pštrosími stejkmi...). Ale je to prvá výstava v roku a šanca získať CAC v druhej výstavnej sezóne a stať sa tak Šampión.

Tak som Denzela prihlásila. Týždeň pred výstavou sme strávili v Prahe na agility tábore u Tondu Grygara. Na tréningoch v hale sme boli priemerne 6 hodín denne, takže po návrate domov bol pes náležite vyskákaný, vybehaný a vyhraný. V sobotu (deň pred výstavou) sme ešte robili ukážky agility - behalo sa 6 parkúrov. Teda všetci psy okrem Denzela, ten behal 4, pretože hajzlík nechcel čakať na povel na štarte, tak sme sa učili odloženie pred prvou skočkou. Počkáš na povel = bežíš parkúr. Štartuješ bez paničky = smola, ideme do búdky a nebežíme. Na tretíkrát to Denzel pochopil a aj sme si zabehali.

V nedeľu na výstave bolo prekvapivo málo parsonov - 4 psy a 1 fena. Denzel bol v pracovnej triede sám, pekne sa predviedol a napokon získal CAC a res.CACIB. Hneď na mieste som si vybavila šampionát. Za 10 eur mi dali diplom na tvrdom papieri. Žiaden pohár ani nič na pamiatku, ako je to v zahraničí. By ma zaujímalo, za čo bolo toľko peňazí...

A vôbec. Poplatky za výstavy sú špeciálna kategória. Áno, treba zaplatiť priestory, rozhodcov, poštovné na zasielanie potvrdení, ceny, organizátorov. Sponzorov je málo a tak je jasné, že zacvakať náklady musia vystavovatelia a nájomcovia stánkov. Na druhej strane, ak ja zaplatím 40 eur (a to som šikovná, lebo to stíham v prvej uzávierke), tak si myslím, že by som mala mať pri kruhu dostatok miesta na sedenie a rozloženie psačích vecí (ľutujem majiteľov veľkých plemien, ktorí bezradne hľadali miesto pre svoje klietky), malo by mi byť umožnené ísť so psom na WC (samozrejme za dodržania hygienických predpisov) - lebo, čo ak som na výstave bez doprovodu a treba mi cikať? Nechám psa bez dozoru, ako si to predstavuje teta hajzlbába? Niekto mi ho ukradne, alebo môj pes spôsobí inému škodu a čo potom?

Ďalej si myslím, že by sa nemali na výstavách v SR opakovať tí istí rozhodcovia. Hoci väčšina z nich sú skutoční odborníci, nezaujíma ma opakované posúdenie psa tým istým človekom. A to mám ešte šťastie, že Denzel je celkom pekný. Ak by som mala psíka horších kvalít a viem, že rozhodcovi XY sa nepáči a ten XY posudzuje na 6 z 8 výstav v SR, tak amen-tma, nemám šancu.

Pozvať zahraničného rozhodcu je isto drahšie. Natíska sa otázka, že prečo potom nerobiť o dve-tri výstavy za rok menej, ale zato s renomovanými rozhodcami, vo vhodnejších priestoroch a za tie isté peniaze. Nemuseli by sa potom predlžovať uzávierky, lebo je prihlásených málo psov. Aj z hľadiska vystavovateľa - radšej prídem na výstavu s vysokým počtom prihlásených psov, kde mám možnosť ukázať psa ostatným (a dohodnúť prípadné krytie), nadviazať nové kontakty a dozvedieť sa novinky a skúsenosti. Nehovoriac o tom, že dobrý posudok či nebodaj víťazstvo oveľa viac teší v prípade silnejšej konkurencie.

Výstavy psov majú na Slovensku tradíciu. Škoda, že ich organizácia ustrnula na vývojovom stupni "zaplať poplatky a my ti dovolíme byť 2 minúty v kruhu". Len dúfam, že postupne sa aj tu výstavy zmenia na DOG SHOW - teda nielen samotné predvedenie psov, ale aj sprievodný program, primeraná úroveň zázemia pre návštevníkov, vystavovateľov a predávajúcich, a celkovo oslavu chovateľstva a spolužitia s najlepším štvornohým priateľom človeka - psom.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.