Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Budapešť 28. a 29.11.2009

1. 12. 2009

Pôvodne som do Budapešti nechcela ísť. Čo výstava v Maďarsku, to nejaký chaos. Ale sľubovali, že za 2 CACov počas víkendu dajú automaticky maďarského šampióna (inak sa čaká 2 výstavné sezóny), tak som si povedala, že za tú srandu to stojí. Ale to som netušila 3 veci:

1. že sa na porade rozhodcovia dohodnú nedávať príliš veľa CACov, aby nebolo veľa šampiónov. Teda aby si ľudia museli zaplatiť ďalšie výstavy na získanie šampionátu.

2. že nám zmenia rozhodcu.

3. a že rozhodkyňa bude tetuška, čo nepozná štandard plemena, ktoré posudzuje. Podľa nej parson nemôže mať škrvny na chrbte. (Volá sa Petik Zsuzsanna, ak máte parsona, tak na ňu NIKDY nechoďte).

Denzelovi dala výborný bez titulu, lebo má vraj veľké oči. Snažila som sa jej vysvetliť, že to má pigment pod očami. To som bola slušná. Lebo, ak by som slušná nebola, tak jej odseknem,  že nech si láskavo nasadí okuliare, aby videla, že sfarbenie srsti nie je oko.

Popoludní bola špeciálna klubová teriérska výstava. Inak, neskutočné, dalo sa na ňu prihlásiť ešte 20 min pred začiatkom (kdeže sú ustanovenia o tom, že pes sa nesmie hlásiť po uzávierke), katalóg obsahoval mená psov, čo sa neprihlásili, o 10.00 ešte nebolo jasné, či začne o 14.00 alebo o 15.00, ani kde sa bude konať...

Denzel dostal v pracovnej triede CACa a šiel o BOBa s Rustynkom a psíkom z triedy mladých. Tento psík bol evidentne chorý na zadné nožičky, všetci sme ho ľutovali, lebo sa mu pri státí rozchádzali, pri chôdzi ho hádzalo zo strany na stranu a ak chcel vyskočiť na pána, tak sa mu podlomili a padal. Denzel aj Rusty sa veľmi pekne predvádzali, ani po sebe neštekli, ani sa za sebou neťahali, tak sme v pohodičke krúžili po kruhu, kým sa rozhodkyňa rozhodovala, že komu dá víťaza plemena. Zrazu nás zaskočila požiadavkou spomaliť. Tak sme cupitali ako pri predvádzaní čivavy alebo jorkšíráka, čudujúc sa, že čo sú to za maniere, predvádzať teriéra v pohybe rýchlosťou pol metra za sekundu...

A potom prišiel údes. BOBa dostal ten mladý pes s vysvetlením, že má najkrajší pohyb. No s Luckou sme na seba neveriacky pozreli a nevedeli, či sa smiať alebo plakať. Aj ostatní majitelia teriérov, čo sa prizerali krútili hlavami. Ak som si myslela, že ma okrem Denzelových veľkých očí nič neprekvapí, tak som sa hlboko mýlila.

Druhý deň výstavy bol z iného súdka. Posudzoval Korózs Andrázs, o ktorom je známe, že sa vyzná v teriéroch. O to viac ma potešilo, že Denzel dostal CAC, CACIB a BOB.

V zápale tešenia sa z titulov som si nevšimla Denzela dravo sa prehrýzajúceho k Rustynkovi do búdky. Až zúrivý štekot a dve bielo-hnedo-čierne hlavy zahryznuté do seba nás s Luckou prebrali z nadšenia. To už okolití majitelia teriérov povzbudzovali (najmä Denzela, máme dobré PR :-) Zabávali sa všetci okrem nás paničiek. Bitku sme rýchlo ukončili, zabudnúc vybrať stávky na víťaza... Výsledok bol dvaja urazení parsoni, rozkúsaný vchod do Rustyho búdy a chvejúce sa ruky paničiek.

Celý zvyšok dňa na seba tí drzáni zazerali a Rusty vyštekával. Ja taká spokojná, že Denzelko je kľudný a pekne ticho stojí oproti Rustymu... myslela som si, že ako dobre vycvičený. Ale potom si Lucia všimla, že Denzel potajme cerí zuby a cvaká nimi a tak provokuje Rustyho, ktorý potom vyzerá ako zúrivá beštia oproti nevinnému baránkovi Denzelkovi...hajzlíkovi jednému prefíkanému. No sranda je s tými psami.

Tak je za nami ďalší víkend so psami, ja som stihla aj "osláviť" narodky - jeden z najnápaditejších darčekov som dostala od Rustynkovcov - kalendár na rok 2010 s fotkami Denzela, veľmi milé! Hoci som pôvodne mala inú predstavu o strávení narodeninového dňa, napokon som si uvedomila, že najlepšie narodky sú vždy s ľuďmi, ktorých mám rada a dobrou zábavou. A veru sme sa zabavili...

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

happy birthday

(Rustyovci, 1. 12. 2009 18:44)

Vlaďka a Denzel, dakujeme za pekne strávený výstavný víkend v Budapešti, a ako inak, opäť excelentne napísaný článok..
a čo už, kašlem na rozkúsaný pet box (síce ma to eše trošku mrzí), ale hlavne že sú naši miláčikovia bez ujmy na zdraví, a aspoň som v sebe objavila skrytý talent švadlenky