Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Teriérske dni v Belušských Slatinách

30. 8. 2009

Program som mala celkom jasný - nepustiť Denzela do nory (však pracovné skúšky už má a spať so smradľavým a špinavým parsonom v jednej izbe je utrpenie) a naopak -pustiť ho k prasiatkam, aby si spravil skúšku odvahy na diviaka.

Privítacia večera v ubytovni pozostávala zo špagiet, ktoré čašník servíroval pekným babám (ja a Lucia) na tanieri a manželom (=Luckinmu Tonovi) s medzipristátím na tričku. Jednoducho, tak sme čašníka zaujali, že prekopŕcol tanier aj s jedlom na svoje tričko, potom to rukou pozhŕňal späť na tanier a s bohorovnou tvárou postavil na stôl pred Tona.

Nuž, ubytovanie nižšej cenovej kategórie prináša neuveriteľné zážitky.

My s Denzelom sme dostali strategicky významnú izbu - križovatku všetkých prístupových ciest na prízemí s výhľadom na lúčku, kde sa chodili všetci venčiť. Znamenalo to zúrivé pobehovanie štekajúceho parsona s ambíciou ustrážiť aj chodbu aj pohyby za oknom. Spala som asi 3 hodiny.

Ako to už býva, celý týždeň bolo slnečné teplé počasie a v sobotu od rána lialo ako z krhly. Stačilo 5 minút a 1 pes, aby som mala nohavice mokré po kolená a blato až za ušami. Bola som zvedavá, ako bude Denzel pracovať na oplôtku, keďže naposledy (a našťastie) sme diviaka stretli takto pred rokom na teriérskych dňoch.

Vhupol medzi svine bez rozpakov, štekal, nedal sa odohnať, pracoval úplne skvele. Dopoludnia na tréningu. Popoludní sa mu to asi zunovalo, diviakov si našiel, poštekal, ale väčšinu času trávil vyňuchávaním feňacín a ocikávaním. To aby si svine uvedomili, že je to jeho rajón... Ale skúšku sme spravili.

Po skúške sme zamierili rovno do autoumyvárky. Obsluha neverila vlastným očiam, keď sme za dažďa chceli program pre kompletné umytie. Ešteže nevyzreli cez výklad na naše auto, to by nás tam nepustili. Blato na kolesách, blato na zrkadielkach, blato aj na streche. Výsledok jazdy po poľnej ceste a zapadnutia v rozmočenom bahne. V umyvárke po nás ostali kôpky zeminy zmiešanej so slamou. Totálni vidláci.

V nedeľu sa vyčasilo, našťastie, lebo už som si nemala čo obliecť... jediná suchá vec bolo pyžamo a sukňa s tričkom. Doobeda bol plánovaný coursing, ale nastali problémy s motorom, tak sa nekonal. Aspoň sme si vyskúšali poslušnosť spolu s ostatnými drzými mladými samcami - stačili retiazkové sťahovacie obojočky, aby sa z naježených hafanov stali krotké psíčatá. To bola aj jediná príležitosť ako odfotiť Denzelka s Rustynkom. Inak by sa požrali skôr ako by cvakla spúšť.

Víkend s teriérmi rýchlo ubehol, takisto cesta po diaľnici domov. Časovo náročné bolo akurát odbahňovanie topánok, nohavíc, bundy, ruksaku. Prala som na trikrát a zaprisahala som sa, že nabudúce si nesmiem zabudnúť gumáky a rybársky nepremokavý plášť až po zem.

Fotky nájdete

TU

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

pozdrav z ďalekých Košíc

(Rustyovci, 9. 9. 2009 19:50)

Vlaďa , ako vždy, opäť brilantne napísané, čítala som nahlas Tonovi a spolu sme sa na tom smiali cez slzy..
tešíme sa na budúci rok..
P.S. hlavne , že moje gumáky a naše pršiplášte ostali doma v skrini :)