Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Denzel je ozajstný líškolov

9. 8. 2009

Prihlásila som psa na norovacie skúšky. Všetci okolo mňa začali Denzela ľutovať - že bobeček mestský, v bavlnke chovaný, piškótikmi rozmaznávaný, bude musieť vliezť do smradľavej úzkej nory, kde naň čaká lišiak s ostrými a nebezpečnými zubami, aby mu roztrhol ucho, vyškriabal oko a odkusol guľky.

Ani mne nebolo všetko jedno, predsa len sa zopár poľovníkov pochválilo, ako im líška zadrhla alebo zmrzačila psa. Po pár tréningoch to vyzeralo nádejne. Nádejne v zmysle, že pes je dostatočne odvážny a šikovný, aby tie skúšky spravil a nádejne aj v tom zmysle, že nejde do chvatu, ale líšku hlási alebo vyháňa, teda riziko poranenia je menšie.

V piatok som zbalila dezinfekčné prípravky, očné kvapky, antibiotickú masť, homeopatiká na poranenie, prečítala si horoskop škorpiónov (pes je škorpión, tak snáď sa dá využiť ten ľudský horoskop) a vyrazila 400km na Branisko. Ako na potvoru som si užila jazdu po D1 plnej reťazových nehôd (našťastie bez zranení) a tak mi cesta na východ trvala niečo cez 6 hodín. Na Branisku som vystúpila z auta až za tmy, v minisukničke, sandálkoch a s rozviatymi vlasmi, aby som sa privítala s tlupou chlapov v maskáčoch a poľovníckych klobúčikoch, sediacich pri pive a zdesene kukajúc na bieleho psa čo akože ide norovať. Akoby som ich počula: "aha, blaváčka ide pustiť maznáka do nory".

Ráno pri nástupe na skúšky som skonštatovala, že až na majiteľov dvoch psov (Denzel a Rusty) sú tu všetko poľovníci a rozdiel ešte podčiarkovalo, že iba naši psi boli bieli - prevažovali patterdale teriéri a velšíci. Vylosovala som si číslo 13 a ako trefne poznamenal rozhodca "Trinásť - Pánboh pri nás".

V prvom kole Denzel naštartoval do nory s plným nasadením, na škodnú narazil už v 21. sekunde. Líška mu zabehla do posledného kotla a Denzel sa bál prejsť cez spád pred kotlom, tak len vyštekával. V polovici času vymedzeného pre skúšku si to rozmyslel, že sa ide vrátiť. Akonáhle však vykukol ňufákom z vchodu do nory, už som naň škaredo kukla, tak chudák začal cúvať späť, čo rozhodcov dosť pobavilo - vraj to je najlepší spôsob, aby sa mu líška zakusla do guliek. To som fakt ešte nevidela - teriéra norujúceho cúvaním...

Tak sme sa zasmiali, čas ubiehal, Denzel vyštekával, až takmer pred uplynutím času Denzel prekonal spád a zatlačil líšku do posledného kotla, čím absolvoval skúšku v II. cene ako hlásič. Z nory vyšiel vcelku, až na pár škriabancov.

Druhé kolo bolo menej úspešné, psi boli unavení, až 6 ich neobstálo. Denzel prekonal spád, aj líšku zatlačil do posledného kotla, ale 2x z nory vybehol, čo stačilo na III. cenu. Po ukončení skúšky sa mi vyšmykol z vodítka a začal loviť líšku, ktorú práve brlohmajster pripravoval pre ďalšieho psa. Nedarilo sa nám ho odchytiť, tak napokon použili sieťku na chytanie líšok. Denzela odlovili ako kapra a celé obecenstvo sa dosť pobavilo. Celkovo sme skončili na 8. mieste zo 14 psíkov, čo je pri konkurencii, kde väčšina trénovala na mačiatkach, úplne super.

Popoludní sme sa s Rustyovcami = Luciou, Tonom a parsonom Rustym vybrali na výlet na Spišský hrad. Prebiehalo tam predstavenie sokoliarov, takže psiská len gúľali okáľmi po dravcoch. Vzhľadom do veľkosť niektorých z nich (napr. Orliak bielohlavý - 4kg, rozpätie krídel vyše 2m) by som pochybovala, že kto z koho...

Po pol siedmej večer som opúšťala prekrásny Spiš s autom, ktoré mi hlásilo "Check oil level" a vypálenou žiarovkou na prednom pravom svetle. No, vždy sa musí niečo prihodiť. Olej aj motor vydržal, policajti ma kvôli svetlu nezastavili, takže sa dá skonštatovať, že precestovaných 808km stálo za to. Pes je oficiálny líškolov a panička navštívila najväčší hrad v Európe.

 Fotky z výletu

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.