Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Článok, ktorý neuverejnili

1. 2. 2010

Psie začiatky

Štvornohí mi robia spoločnosť vyše polovice môjho života. Beriem ako samozrejmé, že po príchode domov z práce ma víta vrtiaci sa chvostík a verné oči psa. Posledné dva roky mám Parson Russell teriéra. Plemeno som si vybrala podľa povahy – vyhovuje mi aktívny, priateľský, nebojácny a všestranný pes. S parsonom sa dá robiť takmer všetko – od poslušnosti, cez psie športy až po poľovníctvo.

Aktivity

Pôvodne som chcela psa najmä na prechádzky lesom a spoločne trávený voľný čas. Avšak tvrdohlavý a neúnavný teriér vyžadoval nielen fyzickú, ale aj psychickú aktivitu. Najskôr sme navštevovali výcvik poslušnosti u pani Hely Pavlíkovej. Od pomenovania Drzý teriér a riadnej neposlušnosti sme sa po mesiacoch cvičenia prepracovali k pomenovaniu Úžasný a Macko a zištnej poslušnosti (zištná poslušnosť = za pamlsok všetko!). Už pri tomto výcviku bolo jasné, že nejaké chodenie popri nohe robíme iba pre radosť paničke a za chrumkavú odmenu, zato zdolávanie kladiny a behy tunelom, to je iná paráda. S cvičiteľkou sme usúdili, že by nebolo od veci vyskúšať agility.

Agility je tímový šport – behá pán aj pes. Úlohou je prekonať prekážky (podobne ako pri konskom parkúre) v stanovenom poradí a bez chýb. U šteniat sa začína behom cez tunely, postupne sa pridávajú zónové prekážky (napr. kladina, hojdačka) a až psík dospeje, začne skákať. Prvé tréningy potvrdili, že agility je super vhodný šport pre pojašeného parsona a tak sme sa stali členmi agility klubu MKA Ister Bratislava.

Aby športu nebolo málo, našla jedného dňa panička webstránku o psích dostihoch v neďalekom Marcheggu a na stránke fotku bežiaceho parsona. Nebolo treba viac, už nasledujúcu nedeľu sme Denzela doviezli na dostihovú dráhu, aby si to vyskúšal. Stačil jeden beh za návnadou a pes bol celý hotový – už len zvuk lanka ťahajúceho návnadu spôsoboval, že sa chcel predrať z prepravky a bežať ďalšie kolo. Stali sme sa členmi Racing Hounds Slovakia – klubu, ktorý sa zaoberá nielen dostihmi, ale najmä coursingom. Coursing je podobne ako dostihy o prenasledovaní návnady, ale na rozdiel od dostihov sa beží na lúke a dráha je členitá. Hodnotí sa rýchlosť, úsilie, vytrvalosť, obratnosť a inteligencia, teda atribúty potrebné pre úspešný lov vo voľnej prírode.

Môj manžel je rád, že v okruhu 200km nemáme rozvinuté iné psie aktivity, lebo ani tam by Denzel nesmel chýbať. Postupne síce pribúdajú kluby venujúce sa psím športom, ale v porovnaní s Českou republikou je to slabé. Kým v ČR aj v menších mestách nájdete kluby agility, coursingu, dog dancingu, flyballu či dogfrisbee, na Slovensku sa psie športy sústreďujú vo veľkých mestách, prípadne tam, kde sa zopár nadšencov nedá odradiť komplikáciami pri zháňaní vhodného miesta na cvičenie.

Výstavy

Výstavy sú výbornou príležitosťou ako sa zoznámiť s inými majiteľmi rovnakého plemena a vymeniť si skúsenosti a zážitky. Hoci pre bežného návštevníka vyzerá predvádzanie psa v kruhu ako prechádzka (takmer ružovým sadom), nie je to tak. Na výstavu sa treba pripraviť. Pes by mal byť upravený (našťastie u parsonov stačí srsť len otrimovať), naučený chodiť na výstavnom vodítku, mal by vedieť stáť vo výstavnom postoji a nechať sa prehmatať rozhodcom vrátane ukázania zubov. Pamätám si na našu prvú výstavu, kedy mi psa držali 3 pomocníci a ja som sa mu pokúšala otvoriť papuľu, aj na druhú výstavu, kedy sa Denzelko rozhodol, že zlikviduje druhého psíka idúceho za ním. Po týchto „hanbách“ som si povedala, že asi výstavy nie sú pre nás tá správna aktivita. Ale osud zariadil stretnutie s pani Dášou Fridrichovou, ktorá ma presvedčila, že pes je nádherný a potrebuje len správnu výstavnú drezúru. Denzel sa naučil chodiť, ukazovať zúbky, pekne stáť. A na najbližšej výstave získal najvyššie ocenenie BOB (Best of Breed). V priebehu roka sme získali mnohé ďalšie ocenenia, takže doma má Denzel vyhradenú poličku na poháre a medaily. Ak sa nám bude dariť aj naďalej, tak v roku 2010 dokončíme šampionáty Slovenska, Česka, Rakúska, Maďarska, Chorvátska a získame aj titul medzinárodného šampióna krásy.

Podobne náhodne sme pričuchli aj k poľovnému výcviku. Vtedy 10 mesačné šteňa som vzala na klubovú akciu Víkend s teriérom. Ja mestské dievča som sa ocitla medzi zelenoodetými zarastenými chlapmi s klobúčikmi a gumákmi. Už úvod k celému víkendu vo mne vzbudil obavy, že kam som to vlastne prišla. Výcvikári vysvetľovali ako sa bude nacvičovať norovanie a práca na diviačom oplôtku. V duchu som už rozoberala, aké druhy zranenia hrozia môjmu bobečkovi a kontrolovala signál na mobile, aby som sa dovolala veterinárovi.

Práca s diviakmi bola v pohode. Pes si v oplôtku diviaky našiel, hlásil (štekal) a udržiaval primeranú vzdialenosť. Všetko prebehlo hladko, až na to, že Gromová vyliezala z oplôtku špinavá ako divá sviňa – až vtedy mi došlo, prečo skúsení psovodi nasadili gumáky a omývateľné plášte.

Norovanie bol iný zážitok. Vidieť zopár psov, ako ich dohryzených, krvavých ťahajú z nory, veru nie je pre slabé povahy. Denzela som najskôr ani pustiť nechcela, hoci pri výcviku šteniat a mladých psov brlohmajstri uzatvárali líšku do posledného kotla, aby neboli v priamom kontakte. Ale pevná mriežka ma presvedčila, pustila som psa norovať. Denzel vletel do nory ako namydlený blesk a už vybrechával pred mriežkou, za čo si vyslúžil obrovskú pochvalu a povzbudenie do ďalšieho výcviku. Ten sme potom neskôr absolvovali u pána Oujezdského, ktorý Denzela výborne pripravil na brlhohárske skúšky. Mimochodom, Slovensko je jednou z mála krajín, kde sú skúšky kontaktné – pes je v priamom kontakte s líškou – musí ju buď chytiť alebo z nory vyhnať v časovom limite. V ostatných krajinách je líška za prepážkou a pes má na ňu v nore štekať predpísaný počet minút.

Starostlivosť

Starostlivosť o psa je predovšetkým o láske k zvieraťu a stanovení pravidiel a priorít (a to nielen smerom k psovi, ale aj k ostaným členom rodinnej svorky). Ak chcem mať zdravého psa, tak mu musím poskytnúť primeranú fyzickú aktivitu a vhodné krmivo. Denzela kŕmim superprémiovými granulami pre psov-športovcov. Zvyšok rodiny ho potom ľutuje, že chudák pes nedostane ani kostičku a potajme mu dávajú salámiky, klobásky a piškótiky. Videla som psíka, ktorého museli utratiť, lebo zjedol kosť a úlomok mu potrhal črevá a pečeň. Bolo to veľmi smutné.

Ak chcete psa

Pokiaľ niekto uvažuje o zadovážení si psíka, mal by počítať s tým, že najmä v prvých mesiacoch bude potrebovať psík zvýšenú starostlivosť – pri výcviku poslušnosti, hrách, ktoré ho správne socializujú na svet iných psov a ľudí. Neskôr si pes aj pán vytvoria rituály a začnú si vychutnávať prítomnosť jeden druhého.

Sny, ciele.

Psíka mám pre radosť. To, že je úspešný na výstavách a všestranne nadaný na psie športy a poľovný výcvik je super. Beriem to ako dar, ako skvelý výsledok chovateľstva tohto plemena a držím palce všetkým, ktorí zasvätili časť svojho života starostlivosti a chovu psov.

A sen? Jeden nesplniteľný....v budúcom živote sa chcem narodiť ako náš pes.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

odpoveď pre Rustyovcov

(vlaďka, 1. 2. 2010 18:50)

V Unipharme (vydavateľ časopisu) som nežiadúca osoba, nakoľko moje názory sa nezhodujú s imidžom, ktoré si buduje vedenie spoločnosti. Lepšie povedané, pokrytectvo je častou vlastnosťou v lekárenskom biznise...

Bravo

(Rustyovci, 1. 2. 2010 18:38)

opäť raz brilantne napísaný článok..
a tuším, prečo ho neuverejnili..
.. môže ho pochopiť iba ozajstný psíčkar celým telom, srdcom a dušou ..