Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Došli sme na umelý brloh. Najskôr brlohmajster nechal líšku v klietke položenú na tráve, aby si ju pes oňuchal. Denzel pricupital ku klietke, vrtiac chvostíkom. "Bože," pomyslela som si, "ten náš budulínek sa chce s tou škodnou kamarátiť, to bude hanba..." Ale nie, vzápätí pes pochopil, že v klietke naňho nečaká žiadna hračka či nebodaj pamlsok, ale malými zúbkami sa ceriaci divý tvor. Začal štekať a dorážať. Keď bol pes patrične nabudený, vpustil brlohmajster líšku do nory a uzavrel ju priehradkou do posledného kotla, aby na prvýkrát nedošlo k priamemu kontaktu líška-pes. Denzel po pár pokusoch pochopil, že jediná cesta k tomu páchnucemu tvorovi vedie pod zemou a vošiel do nory. Preplazil sa až k poslednému kotlu a tam spoza mriežky vyštekával na líšku. Po pár minútach zúrivého štekotu sme psa z nory vybrali a nechali oddýchnuť.

Druhé kolo sa šlo na ostro: líška vpustená, za ňou hneď Denzel. Žiadne mriežky. Denzel sa preplazil k poslednému kotlu a vyštekával. Do kotla sa neodvážil, hodi brlhomajster ho mierne postrkoval dnu. Napokon brlohmajster vytiahol Denzela s penou u papule z nory. Ja som bola napoly šťastná, že psovi sa nič nestalo a napoly sklamaná, že sa nič nestalo (=líška nebola vyhnaná z nory), ale brlohmajster ma ubezpečil, že pes si počínal dobre a že je to otázka cviku, aby sa odvážil pracovať ďalej. A že kľudne môžeme ísť na skúšky v brlohárení. No, to si ja musím rozmyslieť, či môjho bobečka ofukovaného, miláčika domáceho a šteniatko rozkošné pustím loviť zlotrilé a prefíkané líšky. Hoci, ak porovnám povahu nášho parsona a líšky, tak veľa rozdielov nevidím. Lumpi, vychytrálkovia a záškodníci sú obaja.

Teraz len kto z koho...

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.