Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Tábor agility Praha

26. 1. 2009

Už dávno pred táborom sa mi množili výstražné maily o strašnej zime v hale, intenzite tréningov a blúdení Prahou. Nabalila som teda deky, prichystala rýchlovarnú konvicu a termosku a objednala od Ježiška termoprádlo a navigáciu. Všetko sa zišlo. Trénovali sme v hale, kde bolo asi 5 stupňov (našťastie nad nulou) a kde sme trávili väčšinu dňa (myslím tým 10-12 hodín). Tí so zdravými kolenami sa zahriali aspoň pri tréningoch, ja som vyrábala teplo spaľovaním čokoládových tyčiniek a tepelnou výmenou pitím čaju.

Po úraze som uvažovala, či vôbec do Prahy ísť, pretože ešte pár dní pred odchodom ma manžel nosil na chrbte a ortopéd pri mojej kontrolnej otázke, či môžem šoférovať, odsekol, že nemám robiť blbosti. Tvrdohlavosť opäť zvíťazila a v nedeľu popoludní som s tromi taškami (2 boli Denzelove) nasadla do auta a pustila si navigáciu do Prahy. Priznám sa, napadlo mi, či nebudem v cieli vyliezať z auta po štyroch, ale betónová diaľnica Brno-Praha spolu s vykurovaním má neskutočný liečebný účinok na natiahnuté a potrhané väzy kolena.

Síce nie až taký, aby som nastúpila s Denzelom na parkúr, ale postačilo to na jeho dopravenie sa do tréningovej haly. Tam vyfasoval Magdu a ja som len čumákovala, ako pes výborne behá, ak je dobre vedený a motivovaný (najprv ma trocha zamrzelo, že pes kašle na paničku, len čo mu iná ponúkne loptičku, ale na druhej strane, aspoň Magdu lepšie poslúchal a reagoval na jej povely). 

Každý deň sme dochádzali z miesta ubytovania v Březiněvsi do haly v Letňanoch a každý deň sme volili inú trasu - raz bola na "našej" odbočke kolóna tirákov, raz sme odbočku prešvihli, raz som si chcela skrátiť cestu (akože som si ju neskrátila) a raz sme nejako nedopatrením zablúdili. Navigáciu som síce mala so sebou, ale predsa si ju na taký krátky úsek nebudem zapínať...

Tábor ubiehal ako (ľadová) voda, tréningy sa striedali s venčením, pomáhaním pri stavaní parkúru, nácvikom slalomu a skočiek, kde som mohla stáť. Denzel sa veľa naučil, ja takisto - hoci som nebehala, mala som možnosť pozorovať ostatných a počúvať komentáre trénera.

Teraz doma v teple musím vysloviť 100% súhlas s Tondom - moje zranenie pomohlo Denzelovi zvládnuť nové veci a zlepšiť sa.

Teraz doma v teple konštatujem, že aj na zimu sa dá zvyknúť a jazdenie s navigáciou je úplne super, ak si nemýlite vpravo a vľavo a viete, čo je to "odbočte vpravo a držte sa vľavo". Ešteže Denzel mal lepšiu navigáciu na parkúre ako ja...

Teraz doma v teple pozorujem spiaceho parsona a vychutnávam si ticho.

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Aj my...

(Kamila+Netty, 27. 1. 2009 12:35)

...doma v teple pomaly zabudame na chlad a nepohodu a spominame na prima ludi a veci, co sme zvladli. Mas moj obdiv...