Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Naše prvé ozajstné preteky

12. 7. 2009

Kým väčšina ľudí chodí na preteky súťažiť a vyhrávať, naším skromným cieľom bolo (pre paničku) zapamätať si poradie prekážok v parkúre a (pre psa) spraviť slalom (nehovorím, že na prvýkrát). Našťastie rozhodca Tomáš Glabazňa prichystal pekný parkúrik, kde vychádzalo vedenie psa do slalomu po pravej ruke, čo zvyšovalo pravdepodobnosť, že ho Denzel spraví.

Nastúpili sme plní nadšenia, až som sa obávala, že Denzel si obehne parkúrik sám a potom uveličene zasadne pred prvú prekážku, že poďme spolu behať. No, ale to sa na pretekoch nedá...jednoducho pes musí behať správne a na povely pána od začiatku. Drzáň teda ostal sedieť pred prvou prekážkou ako priklincovaný, použila som svoj výhražný pohľad číslo 3 (na stupnici od 1 = no, no, až po 5 = ....škaredé slová + následná bitka).

Ako som predpokladala, pes bol šokovaný, že ako si to predstavujem, pchať mu slalom medzi "jeho" skočky a tunelíky, a to ešte bez povzbudzovania hračkou alebo pamlskom. Takže rozhodca zahlásil prvé odmietnutie a ja som Denzela lákala na nový nábeh do slalomu. Hopkal okolo mňa a tváril sa, že slalom sa mu dnes nepáči. Keďže ja som si mylne myslela, že svojím šaškovaním okolo slalomu sme sa diskli, tak som už len pre radosť povzbudzovala Denzela k opakovaniu slalomu. Na tretíkrát ho spravil a pekne sme bežali až do konca. Tam som s prekvapením zistila, že s dvoma chybami a jedným odmietnutím sme sa ešte vtesnali do maximálneho času a síce s katastrofálnym bodovým hodnotením, ale predsa, sme sa umiestnili na štvrtom mieste (zo štyroch).

Druhý parkúr bol jednoduchší, ale zákerne sa pripojila únava psa a prebudili sa jeho sklony k tvrdohlavosti. Tentokrát pred slalomom zastal a s vyplazeným jazykom a pohľadom ako teľa na nové vráta mi jasne dával najavo, že hohóó, toto on nepôjde. Skúšala som to anineviemkoľkokrát až do písknutia rozhodcu o diskvalifikácii a potom (aby to nebolo trapné, že dlho zavadziame) som to vzdala, psa vzala k ďalšej prekážke a dobehla aspoň zvyšok.

Ale cieľ sme splnili - panička v oboch parkúroch vedela, kade ísť a pes slalom spravil (nehovorím, že na prvýkrát, ale to som nehovorila od začiatku :-).

Tak máme vo výkonnostnom zošite nové údaje - jednak nameranú veľkosť 38 cm (teda závodíme v kategórii medium) a jednak 2 behy (z toho jeden disk). Dúfajme, že naša športová kariéra bude viac o umiestneniach ako o diskoch... ááále, čo tam potom, hlavne, že pes má z toho radosť. Na druhej strane, aby mala panička radosť, niekedy by mohol zabehnúť aj čisto a rýchlo.

Na záver, skoro by som zabudla, sme mali hru - dovedna 13 prekážok bolo rozostavaných po parkúre a každý si mohol vybrať vlastnú trasu, ako ich čo najrýchlejšie prekonať. Podmienkou bolo, že každú prekážku mohol pes absolvovať iba raz. Pokročilejší psovodi si plánovali elegantné hopky-kľučky-hopky, my denzeloznalí sme vsadili na rýchlosť a jednoduchosť. Radšej sa ubehám (ale budem mať dráhu hop, hop, tunel) ako vymýšľať skratky a spoliehať sa na to, že unavený drzý parson ma bude poslúchať a nevletí do prvej diery tunela, čo zbadá.

Stratégia sa vyplatila, Denzel mal najrýchleší čistý beh. V hre sme skončili prví. Ako vidieť, na blbosti, to nás užije...

 

 
Reklama