Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Naša vášeň pre tunely

13. 9. 2009

Mala som to perfektne vymyslené. Vo štvrtok na tréningu natrénujeme zónovky, v piatok podvečer vytiahnem nejaké tyčky a zopákneme slalom a v sobotu si na Ister Cupe a Majstrovstvách Slovenska teriérov super zabeháme.

V piatok ráno ma mierne pobolievalo hrdlo, a ja - úhlavný nepriateľ liekov - som začala uvažovať o tom, že si dám nejaké antiseptické pastilky. Na obed už mandle vykazovali známky zahnisania, tak som úvahu o pastilkách nahradila zámerom, že si kúpim sprej s lokálne antibiotickým účinkom. Keď sa k zapáleným mandliam pridala bolesť ucha a pocit, že ma niekto ovalil ťažkou bakuľou, musela som uznať, že angínu (ktorú som nemala asi 25 rokov) silou vôle nezvládnem. Do boja nastúpilo antibiotikum penicílového radu. Z práce som rovno zaľahla do postele a intenzívne myslela na celý náš klub ako lepí koberce, vysáva a chystá prekážky, aby bolo zajtra na pretekoch tip top. Radšej by som pracovala s nimi, ako sa cítiť na figu doma v perinách.

Čo by človek neurobil pre psa! V sobotu ráno pri polovičnom vedomí (druhá polovica tela a mozgu bojovala s bacilami) som zbalila fidlátka na denzelovské behanie a nejakým spôsobom som sa dotrepala do športovej haly.

Prvý beh bol jumping. Hop, hop, a tunel - ktorý tam nemal byť... a už sme boli v pérdeli. Zvyšok parkúru bežal Denzel krásne (no, ten slalom nám na prvý raz nevyšiel), ale čo už keď sme boli diskvalifikovaní. Sranda bola, že takmer všetci súťažiaci parsoni vleteli do toho istého tunela...žeby plemenná úchylka pre tunely?

Druhý beh bola skúška A1. Krásne jednoduchý parkúr. Aj tam bol tunel naporúdzi hneď na začiatku, takže neubehlo veľa sekúnd a už sme bežali iba pre radosť (=diskli sme sa na druhej prekážke - namiesto skoku ďalekého si to pes zamieril do tunela - možno tam čakal nejakú líštičku...).

Tretí beh bol open, takže teoreticky by mal byť najťažší zo všetkých behov. Medzičasom sa Denzel ukľudnil - pri prvom behu jačal a lietali mu sliny z papule, pričom trielil pomedzi prekážky ako neriadená strela. Pri druhom jačal tiež, ale postupne už vnímal povely a pekne sa nechal viesť, takže čosi vnútri mi vravelo, že teraz je ten beh B.

Pes behal vynikajúco - zato ja som sa na chvíľu v parkúre stratila - no nechápem, zrazu proste okno, nevedela som kam ísť, ešteže pes si to namieril sám od seba na hojdačku (tunel nebol v dosahu), našťastie vytušil správne poradie a ja som sa chytila. Dokonca výborne zvládol slalom na prvý raz. Až na dve chyby (skočené zóny) a jedno odmietnutie (to sa mi chystal zdrhnúť do tunela) sme dobehli!!! V konečnom poradí sme v kategórii medium obsadili 14. miesto z 23 tímov.

Štvrtý beh bol finálový jumping teriérov. Opäť zaúradoval tunel - napriek môjmu povelu slalom, si Denzelko spravil radosť a vbehol do tunela. Ale musím ho pochváliť - zvyšok behal vynikajúco a celkovo som bola s jeho výkonom spokojná. Je rýchly, má super prejav, je nadšený, baví ho to, presne reaguje (to len ja som neprispôsobila rýchlosť povelov stavu psa) a raz bude z neho výborný pretekár. Raz. Uvidíme kedy?

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.