Denzel

Máme po prvom dni. Nejak stále nechcem uveriť:

1. počasie. Ešte pred pár dňami snehové kalamity, vetrisko, hnusne. Dnes polooblačno, bezvetrie, asi 5 stupňov, ale kto má termoprádlo a rýchleho psa, tomu to nevadí.

2. ubytovanie. Čakala som zimu. Bola. Kým som neprišla na to, že kúrenie treba zapnúť...je tam také tlačítko, že ON. Bývame sami, takže odpadla starosť o Denzelove prejavy dominancie - nemusí sa deliť o teritórium ani misky so žrádlom s iným psom.

3. tréningy. Čakala som celý deň, že čo Denzel vyvedie, za čo dostaneme od trénera sprda a čo pokazíme. A nič neprišlo. Denzel behal ako hodinky, podarilo sa nám naučiť sa zopár nových vecí a celkovo mám z tréningu dobrý pocit - aj pes sa tešil, bavilo ho to.

4. hrôzostrašné telefonáty z práce, že sa niekomu niečo stalo, niečo nefunguje a také tie veci, čo sa zásadne stávajú akonáhle vytiahnete päty z roboty. A (klop, klop na drevo) kočky sú živé (predpokladám, písali mi mail), v správach nebolo nič o otrávení nejakého pacienta alebo o rozsiahlom požiari...

Dúfajme, že v takejto pohode strávime aj nasledujúce dni.