Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


Eurocup 2009 Motešice

22. 11. 2009

Motešice nás privítali 0 stupňami Celzia a hmlou.

Pri prvom behu (agility open) som nepochybovala, že Denzel bude nadšením celý bez seba - obehol si ho sám, niektoré skočky a tunely si dal dvakrát a spokojný ufujazdil z parkúru, že "hurá, behal som!" Ak by sa počítali aj diskvalifikácie, tak by ich bolo viac ako prekážok...

Pri obhliadke druhého behu (jumping open) som tušila zradu v podobe technicky náročnej úvodnej pasáže a už len ostávalo hádať, kde mi Denzel skočí inak ako treba. Diskvalifikovali sme sa na 3. prekážke, takže zvyšok sme si odbehli pre radosť a okrem slalomu sa beh celkom vydaril. Ku cti slúži, že z takmer 40 medium tímov nakoniec dobehli piati.

Tretí beh bol skúška A1. Parkúr veľmi pekný, boli aj rýchle pasáže, aj technickejšie. Osudovou sa nám stal prechod z áčka do tunela, kde sa mi Denzel predral medzi nohy (ktoré mu blokovali vstup do nesprávnej diery) a prebehol tunel opačne. Ale pokračovali sme bez zaváhania až dokonca, a musím povedať, že konečne to pripomínalo agility - bežal nádherne - presne, rýchlo, mal všetky zóny, okrem toho tunela ani jedna chyba, ani jedno odmietnutie. Taká škoda, mohli sme mať čistú skúšku!

Na druhý deň nás opäť privítala zima a hmla.

Prvý beh bola skúška A1. Ja motovidlo som do poslednej chvíle rozmýšľala, či si psa navediem z tunela na skočku čelnou otočkou alebo francúzkou a potom som to zmotala, Denzel ju obehol (odmietnutie) a pre istotu si skočil vedľajšiu...

Druhý beh (jumping open) bol úplná katastrofa. Neviem, či zavážilo, že tesne pred behom Denzela pohrýzol jazvečík (visel mu zakusnutý do nohy, takže máme do kože vyrytý jazvečí zub), ale od štartu si Denzel skákal čo chcel a vôbec neposlúchal. Dali sme rozhodkyni voľno (=diskvalifikovali sme sa) už na druhej skočke. Moje pokusy o dobehnutie zvyšku prekážok Denzelko úspešne ignoroval a behaním sem tam ma tak najedoval, že som odišla z parkúru a nechala ho tam stáť. Hajzlík, nech vie, že neposlúcham = nebehám. Hotovo. Bolo vidno, že drzáňa sa takýto prístup dotkol a tretí beh zabehol výborne.

Tretí beh (agility open) som pokazila ja - dala som povel "hore" v blízkosti áčka a kladiny, takže pes správne podľa povelu, ale nesprávne podľa poradia prekážok, zvolil kladinu. Ale zvyšok parkúru bežal skvelo a zvládol aj technicky náročnejšie časti, kde sa viacerí psíci diskli.

Preteky sa mi páčili, stretli sme veľa nových aj starých známych, psa to dosť bavilo, a aj mňa (až na výnimky).

Denzel je inak ideálny agility pes pre šetrných:

Nepotrebuje rozhodcu. Pravidelne sa diskvalifikuje v prvej časti parkúru, takže je jedno, či nám niekto kontroluje zóny, ukazuje chyby a odmietnutia.

Nepotrebuje drahé elektronické vybavenie parkúru (časomieru). Pri diskvalifikácii je čas nepodstatný.

Nepotrebuje paničku. Behá sám. A s akou radosťou. Človek má niekedy pocit, že mu ju tými povelmi len kazí... S tým súvisí výrazná úspora pri nákupe paničkinej výbavy - goretexovej obuvi, kopačiek, termoprádla, športových mikín, atď...

Nepotrebuje niektoré druhy prekážok. Vystačí si s tunelami a skočkami. Potreba slalomu odpadá úplne.

Nepotrebuje hračky. Šlohne ich iným psom (najmä loptičkoidného tvaru).

Ostáva len odfinancovať: stravu (špeci granule pre psov športovcov), štartovné, dopravu, ubytko, škody na cudzích hračkách. Ale inak sa nesťažujem. Lebo agility robíme pre radosť!!!

 

 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.